Život pod vrchom Huascaran v Peru

Autor: Marek Bachraty | 19.8.2014 o 21:23 | (upravené 20.8.2014 o 19:40) Karma článku: 7,06 | Prečítané:  857x

Po pristátí v Buenos Aires a cestovaní cez Argentínu, Chile a Bolíviu sme mali za sebou vyše 8000 km po súši a 4 prelety cez Južnú Ameriku.  Z mesta Buenos Aires až do Quita ( Ekvádor) je  riadna štreka. Na ceste do Ekvádora sme mali v pláne aj Peru, ktorého  bahnité cesty prejsť obyčajným autom ma vždy lákali.  Z hlavného mesta Lima popri pobreží cez veľmi kvalitnú diaľnicu a svieži oceán to bola paráda. V miestnych mestských oázach sme zastavili, dali si fantastické rizoto a pokračovali cez Andy. Veru, cestné mýta moderných zbojníkov a miestny život sa oplatilo vidieť a zažiť. 

Precestované už niečo veru mám a preto som odhodil rasistický predsudok Európana a prestal sa báť. Ulice plné špiny a dotieravých psov naháňajú strach. Ten je neopodstatnený hovorím si, iná krajina, iná spoločnosť, ja tu nemám čo robiť, som turista. Ťažšie bolo vstrebať strach z chlapcov na terénnych motorkách smerom do mesta Tarapoto v samotnom centre Peru. Tí nás veru  s revolvermi zastavili a pýtali si finančnú spoluúčasť na udržiavanie ciest, že vraj peniaze idú na školy, deti a cesty.  Ale kdeže,  aj 20 centov v prepočte na euro im vyčarilo úsmev na tvári. Zložili zbrane a mohli sme pokračovať. Len na úseku 200 km sme mali 6 moderných zbojníkov a 4 policajné  kontroly. Navyše, v  tejto krajine plnej zrážok som sa modlil, aby nezačalo až priveľmi pršať. Prepad cesty je normálna vec až na to, že musíte čakať aj 5h kým príde bager a prerazí cestu naokolo cez hustý porast. Ktovie kto platí cestné služby.   Huaraz je hlavné mesto v tejto hornatej lokalite. Z každého mesta ide ohromná energia.  Rozmočené cesty, hluk, trúbenie, chaos a v meste sem tam  beloch. Tu si všetci žijú svoj nedotknutý vidiecky život.  Zdravý  úsmev z miestnych tvárí mi dáva pocit, že som ďalej od  konzumnej európskej spoločnosti.  V domácnostiach sa ešte stále chová dobytok, pestuje sa ryža, pšenica a taktiež asi 55 druhov kukurice. Pripadal som si ako 50 rokov späť z rozprávania mojej starej mamy hlavne pri prechode cez drobné dedinky.  Po výstupe na Huayna Potosí ( Bolívia, 6088 m) som sa pozeral na masívny vrch Huascaran vo výške vyše 6700 m, ktorý dominantne zdobí mieste pohoria. Malebný kraj, samé kravičky, dobytok a krásna flóra na miestnych lúkach zdobí prostredie. Predsa je tu menej turistov, nemá to tu kto zničiť. Pod vrchom Huascaran krásne ženy s chutnými zadkami, krásnou tvárou a bez mejkapu ma ťahajú pohľadom. A to všetko dokázali bez fitness centra. Po španielsky som nevedel a taktiež po anglicky je to v tomto kraji ťažšie na nadviazanie komunikácie. Sem tam nejaké rifle, inak Miss premávajúce sa v teplákoch. Popri nich s mačetou v ruke na motorkách deti, dospelí, ale i starci, ktorí si nesú ovocie alebo zeleninu z miestnych lesných zdrojov.

 

Okolie HuascaranOkolie Huascaran (Marek Bachraty)

V hlave som porovnával dynamickú, ambicióznu a musím napísať umelú Európu, teda náš domov s niečím iným. Nemôžem si pomôcť, ale tu som našiel pokoj, energiu, inšpiráciu, úsmev a prirodzenosť. Len cesta sem od pobrežia  bola veľmi nepríjemná a ťažká. Hlavne cez tunel v dĺžke 500 m, rozmočený, tmavý, s diaľkovými svetlami proti idúcich kamiónov a plných dier. V európskych podmienkach takáto stavba absolútne neakceptovateľná.

   Marek Bachratý
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?